Kórea spúšťa "One Team" model ako odpoveď na CBAM

| Redakcia
Korea spouští "One Team" model jako odpověď na CBAM

Kórejské ministerstvo priemyslu, obchodu a energetiky (MOTIE) 19. mája 2026 oznámilo spustenie "2026 Industrial Supply Chain Carbon Partnership Project" – ambiciózny pokus riešiť Scope 3 emisie naprieč kľúčovými exportnými sektormi Kórey.

Vláda investuje 9,8 mld. wonov (~7 mil. USD) a hradí 50–60 % nákladov na technológie znižovania uhlíka u SME dodávateľov.

Osem konsorcií a 31 SME partnerov vrátane Hyundai/Kia, Samsung, LG, POSCO a pod. chcú ušetriť ~20 000 t CO₂e/rok cez štyri typy podporných modelov:

1. Chain support model (Hyundai/Kia) – peniaze do Tier 1 → tí ďalej do Tier 2

2. Synergy connection model (Samsung, LG, SK hynix, HL Mando) – zdieľanie spoločných dodávateľov → efekt sa násobí naprieč sektorom

3. Performance utilization expansion (HD Korea Shipbuilding) – prebytky redukcie konvertujú na externé carbon projekty

4. Downstream support model (POSCO) – oceľ pomáha svojim zákazníkom (auto, stavebnictvo)

Konkrétne technológie SME: Vysoko účinné vzdušné kompresory, fotovoltaika, energeticky úsporné tepelné spracovanie, optimalizácia polovodičovej výroby. Plus Product Carbon Footprint (PCF) consulting = SME budú vedieť dodávať compliance data svojim anchor firmám.

Cieľ tejto aktivity je explicitne exportný – MOTIE uvádza konkrétne regulácie, na ktoré sa pripravuje:

- EU CBAM (ocel, hliník, cement) – POSCO je Top 5 globálny exportér ocele do EÚ

- EU Battery Regulation (Samsung SDI, LG Energy Solution, SK On = Top 3 globálni dodávatelia EV batérií pre EU automotive)

- Prísnejšie požiadavky na due diligence v dodávateľskom reťazci (CSDDD)

- IMO regulácia pre shipbuilding (HD Korea = #1 globálny lodiař podľa hodnoty)

Čo si z toho odnést?

1. Kórea robí opak toho, čo Trump. Zatiaľ čo USA SEC ruší climate disclosure, Kórea priamo financuje redukciu Scope 3 u MSP. Vedome pripravuje exportné sektory na európsky regulačný rámec, pretože EÚ je pre Kóreu kľúčový trh (auto, batérie, oceľ, elektronika).

2. CBAM ako „globálna de facto uhlíková daň“. Kórejská odpoveď je ďalší dôkaz, že EU CBAM funguje ako regulačný magnet – núti Áziu adoptovať carbon accounting aj bez vlastnej uhlíkovej ceny.

3. Medzera v schopnostiach dodávateľov je univerzálny problém. Kórejčania riešia to isté, čo riešia VW, Volvo, BMW, ASML, BASF: Tier 1 dodávatelia majú compliance, Tier 2/3 MSP nie. Bez stálych dotácií na compliance MSP sa reporting Scope 3 nepohnú. Austrália tento týždeň navrhuje „hranice požiadaviek na informácie od dodávateľov“ – Kórea ide opačne a financuje pripravenosť dodávateľov.

4. Inšpirácia pre Česko – český priemysel má podobný problém: firmy musia reportovať Scope 3 pre svojich EÚ klientov, ale MSP dodávatelia na to nemajú kapacitu. Podobný program cez napr. Národný plán obnovy by mohol byť vysoko nákladovo efektívny.

5. POSCO "downstream model" je vzor pre európskych oceliarov. ArcelorMittal, Salzgitter, Voestalpine by mohli (a mali by) robiť to isté, t.j. pomáhať automotive/construction klientom prejsť na zelenú oceľ.

1 supplychain carbonreduction Korea CBAM Scope3 Hyundai Samsung

Súvisiace články

Dekarbonizácia dodávateľských reťazcov: začnite sa pýtať „ako na tom zarobíme?“

Zaujímavý článok od Tobyho Newmana (CEO Secaro) na ESG Today popisuje, ako sa za posledných 5 rokov zásadne zmenili motivácie firiem dekarbonizovať dodávateľské reťazce — a prečo to vlastne nevadí. …
Dekarbonizácia dodávateľských reťazcov: začnite sa pýtať „ako na tom zarobíme?“
Redakcia
ČÍTAŤ VIAC

Kórejská asociácia KITA varuje pred dopadmi mechanizmu CBAM na kórejské exporty do EÚ od roku 2031.

Nová štúdia kórejskej asociácie KITA (Korea International Trade Association) upozorňuje na reálne dopady mechanizmu CBAM, ktorý EÚ zaviedla od januára 2026 na uhlíkovo náročné dovoz – oceľ, hliník, cement či hnojivá. Od roku 2028 sa má rozšíriť aj na strojárstvo, elektroniku alebo zdravotnícke prístroje....
Redakcia
ČÍTAŤ VIAC

India zažíva oceliarsky boom, ale s vysokou klimatickou cenovkou

India zažíva oceliarsky boom — ale jej klimatická cena je enormná. Takmer 90 % kapacity beží na uhlie a veľká časť produkcie pochádza z malých, neefektívnych hutí. Uhlie je navyše približne 8× lacnejšie než plyn, takže firmy nemajú ekonomickú motiváciu prejsť na čistejšie technológie.CBAM teoreticky mení pravidlá hry — znevýhodňuje špinavú výrobu a odmeňuje nízkoemisnú produkciu.Mal by chrániť európske podniky pred „uhlíkovým dumpingom“, keď sa lacná, vysoko emisná oceľ dováža do EÚ bez akejkoľvek ceny uhlíka.Pre Indiu na druhej strane predstavuje potenciálnu hrozbu – ak sa rýchlejšie neposunie k čistejšej oceli, môže čeliť strate konkurencieschopnosti.
Jiří Staník
ČÍTAŤ VIAC