Svet zaostáva u 22 z 23 prírodných cieľov pre rok 2030. Jediný „zelený\" je ten klimatický

Návrh novej správy OSN (Zmluva o biologickej rozmanitosti, CBD) prináša nepríjemnú bilanciu Kunming-montrealského rámca — prezývaného „Parížska dohoda pre prírodu\". Zo 23 globálnych cieľov do roku 2030 je svet na dobrej ceste u jediného. Skóre v skratke:

Zo 23 cieľov dostal „zelenú\" iba cieľ 8 — zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny na biodiverzitu. Zvyšných 22 je hodnotené horšie.

Správa hovorí jasne: ak sa realizácia „rýchlo nezrýchli\" ciele pre rok 2030 sa nesplnia.

Najviac zaostávajú nepriame príčiny straty biodiverzity — škodlivé firemné praktiky a dotácie, ktoré ich podporujú.

Kde to najviac drhne:

30×30 (ochrana 30 % pevniny a morí): vlajkový cieľ, ale viac než polovica štátov ho vo svojich národných plánoch vôbec nezakotvila

Financovanie: za štyri roky sa dohromady podarilo zmobilizovať 186,4 mld. USD — proti potrebe zatvoriť medzeru 700 mld. USD ročne.

Škodlivé dotácie: cieľ je znížiť ich o 500 mld. USD ročne do 2030. Iba 27 % národných cieľov sa týmto vôbec zaoberá a pouhých 5 % má konkrétny číselný záväzok. Nahlásené škodlivé dotácie pritom dosahujú stovky miliárd — a to je podľa správy podhodnotené, v skutočnosti ide o bilióny.

Prečo by to malo zaujímať biznis:

Správa výslovne ukazuje prstom na „nepriame hybatele“ — teda na obchodné modely a verejné podnety, ktoré prírode škodia. To je presne oblasť, kde sa pretína biodiverzita s firemným reportingom a due diligence. Zatiaľ čo klimatická agenda má metriky aj trhové nástroje relatívne zavedené, biodiverzita zaostáva v dátach, definíciách aj financiách.

Bilancia sa dopracuje na summite COP17 v Arménii v októbri.

Klimatická politika má náskok. Biodiverzita je ďalšia veľká agenda, ktorá teraz stojí presne tam, kde bolo podnebie pred desiatimi rokmi — veľa cieľov, málo peňazí a chýbajúce dáta.