EÚ dotácie priemyslu: dočasná záchrana, alebo nová norma?
Článok z Financial Times odhaľuje zásadný posun v európskej priemyselnej politike. To, čo bolo desaťročia vnímané ako nevyhnutné zlo, sa mení na trvalý nástroj — a nie všetci z toho majú radosť.
Členské štáty EÚ v roku 2024 vynaložili na štátnu podporu 168,23 miliardy eur — necelých 1 % HDP celého bloku. Celkový objem dotácií narástol približne o polovicu už medzi rokmi 2014 a 2019, teda ešte pred covidentom. Po pandémii a energetickej kríze sa síce znížil, ale na predkrízové úrovne sa doteraz nevrátil.
Iba na energetické dotácie v období 2021–2023 išlo asi 540 miliárd eur. Z toho 158 miliárd pripadlo na samotné Nemecko, ktorého priemysel bol silne závislý od ruského plynu. Celkovo Nemecko zodpovedá za takmer štvrtinu celej štátnej podpory v EÚ.
V niektorých krajinách môžu firmy získať dotácie pokrývajúce 40–60 % nákladov projektov, zatiaľ čo iné (Švédsko) poskytuje výrazne menej – hrozí, že investície smerujú do krajín s najsilnejšími rozpočtami, nie s najlepšími podmienkami.
Práve v Nemecku tento mesiac vstúpil do platnosti Industriestrompreis — dočasný program cenovej úľavy pre energeticky náročné firmy. Menšie štáty ako Holandsko, Švédsko alebo severské krajiny sa obávajú, že také kroky rozbíjajú jednotný trh zvnútra.
Zástancovia vyšších dotácií poukazujú na americký Inflation Reduction Act z roku 2022 so štedrými daňovými úľavami aj na masívne čínske subvencie. Francúzsky prezident Macron opakovane argumentuje, že Európa je jediné miesto, ktoré neochraňuje svojich domácich hráčov. Mario Draghi volá po stovkách miliárd eur investícií, z veľkej časti verejných, aby Európa čelila čínskej konkurencii.
Kritici varujú, že komparatívnou výhodou EÚ je veľkosť a otvorenosť jej trhu. Ak ju podkopáme roztříštenými dotáciami, vzdáme sa toho jedinej, čo USA a Čína nedokážu replikovať.
FT sa pýta, či prechádzame od „mene a lepšie“ k trvalej priemyselnej politike riadenej štátom? A ak áno — kto na to doplatí? Veľké ekonomiky majú páky. Malé štáty majú obavy. A jednotný trh — hlavná zbraň EÚ v globálnej konkurencii — je pod tlakom.
Súvisiace články
Rozvíjajúce sa trhy ťahajú elektromobilitu
Uhlíková daň (CBAM) ako test vyjednávacej sily EÚ
