Uhoľ v roku 2025: najviac nových elektrární za 10 rokov, ale menej prúdu z uhlia.

| Redakcia
Uhlí v roce 2025: nejvíc nových elektráren za 10 let, ale méně proudu z uhlí.

Global Energy Monitor (GEM) zverejnil výročný report o globálnom uhlí. Dva súbežné trendy ukazujú, že kapacita a generácia sa rozchádzajú: vo svete vzniklo najviac nových uhoľných elektrární za 10 rokov (97 GW = ~100 veľkých blokov), ale produkcia elektriny z uhlia celosvetovo klesla o 0,6 %.

95 % nových uhoľných elektrární postavených v Číne a Indii (vs. 87 % v 1H 2025):

🇨🇳 Čína: +78 GW kapacity, ale generácia -1,2 %

🇮🇳 India: +10 GW kapacity, ale generácia -2,9 %

Mimo Čínu a Indiu stavia uhlie už len 32 krajín (vs. 38 v 2024), spolu 9 GW dohromady.

Kľúčovým paradoxom je, že máme viac kapacít, ale menšie využitie – každá nová uhoľná elektráreň v Číne/Indii beží stále menej času.

Solárna a veterná energia pokrýva väčšinu/ celý rast dopytu v oboch krajinách.

Ďalšie krajiny sa odťahujú z uhoľného trhu – Južná Kórea, Brazília, Honduras odložili plány na nové uhlie v roku 2025, Latinská Amerika je teraz bez nových uhoľných návrhov a napríklad v Turecku z 70 návrhov v roku 2015 zostáva len 1.

Stavba nových uhoľných elektrární sa koncentruje v Číne (v roku 2025 navrhla rekordných 162 GW nových uhoľných projektov), v Indii (plánuje dokončiť 85 GW v nasledujúcich 7 rokoch), v Indonézii (čiastočne kvôli spracovaniu niklu a hliníka pre výrobu batérií) a v Zimbabwe + Zambii (2/3 plánovaného uhlia v Afrike).

V západnom svete sa zároveň ukončenie používania uhlia posúva – 70 % uhoľných blokov, ktoré mali v roku 2025 zatvoriť, nezavreli:

🇪🇺 EÚ: 69 % posunov kvôli energetickej kríze 2022–2023. Ale generácia uhlia v EÚ je stále 40 % pod úrovňou z roku 2022

🇺🇸 USA: 59 % odchodov zrušených – Trumpove "emergency orders" držia 5 uhoľných elektrární online za stovky miliónov USD, domácnosti zaplatili +7 % za elektrinu

Čo si z toho odnést?

1. Kapacita ≠ výroba = nový paradigma uhlia. Nové uhlie sa stále buduje, ale beží stále menej času. To eroduje ekonomiku každej elektrárne a vytvára stranded asset už pri uvedení. Pre investorov v energetike kľúčový posun.

2. Čína/India naratív vs. realita. "Čína a India stavajú uhlie" je pravda, ale nie je to celý obraz. Obe krajiny zároveň vedú globálnu solárnu/vieternú expanziu. Čínska 15. päťročka (2026–2030) navyše sľúbila "promote peaking" uhlie. Nejde o uhoľnú renesanciu, ale o prechodný buffer s rýchlou exit cestou.

3. Indonézsky detail je dôležitý: 25 % nových uhoľných elektrární slúži na spracovanie niklu a hliníka na výrobu batérií. Uhoľná energia teda paradoxne napája zelenú transformáciu inde, niečo na spôsob "špinavé batérie pre čistý západ".

4. Dopad iránskeho konfliktu by mal byť krátkodobý. 8 krajín oznámilo plány zvýšiť uhlie kvôli Iránu, ale GEM aj Carbon Brief očakávajú, že "návrat k uhlí" bude obmedzený. Historicky volatilita cien ropy/plynu paradoxne urýchľuje prechod na obnoviteľné zdroje viac než ho spomaľuje.

5. Pre investorov – ak veríme GEM, uhoľná infraštruktúra naďalej rastie v Ázii, ale návratnosť nových projektov je stále horšia. To je štrukturálne negatívne pre uhlie a pozitívne pre obnoviteľné zdroje.

uhlie obnoviteľné zdroje energetický prechod Čína India ETS cenovanie uhlíka klimatická politika

Súvisiace články