EÚ schvaľuje mäkšie ETS benchmarky a 30 mld. € pre dekarbonizáciu
Európska komisia zverejnila návrh aktualizovaných benchmark hodnôt pre ETS na obdobie 2026–2030. Ide o hodnoty, podľa ktorých sa rozhoduje, koľko bezplatných emisných povoleniek dostanú priemyselné podniky.
Návrh vyzerá vstřícnejšie, než priemysel očakával. Hlavné čísla:
- priemerné pokrytie bezplatnými povoleniami: ~75 % emisií priemyslu
- komisia využíva "legal flexibilities available" → niektoré benchmarky budú vyššie
- pokrytie nepriamej emisí z elektriny zachované u 14 produktových benchmarkov
- finančný dopad opatrenia na ETS výnosy: ~4 mld. € v období 2026–2030 (= o toľko menej peňazí na klimatické projekty z aukcií)
Bez tejto úpravy by priemysel bol vystavený oveľa ostrejším benchmarkom – staré hodnoty boli počítané z dát z obdobia 2007–2008 a moderné efektívne zariadenia by získali málo. Nové benchmarky odrážajú technologický pokrok, ale s "mäkčou" interpretáciou.
Časovanie:
30. apríla 2026 bola spustená 4‑týždňová verejná konzultácia, počas mája‑júna bude posúdenie v Climate Change Committee (členské štáty). Na konci júna 2026 by Komisia mala prijať finálne benchmarkové hodnoty a začať alokovať bezplatné povolenky. Do konca júlia sa očakáva komplexný review celého ETS systému.
„ETS Investment Booster“ – 30 mld. € na dekarbonizáciu:
Komisia súčasne pripravuje 30 mld. € fond financovaný 400 miliónmi ETS povoleniek, ktorý pôjde priamo na dekarbonizačné projekty priemyslu. To je výrazný signál: peniaze, ktoré priemysel zaplatí za svoje emisie, sa mu vrátia v podobe investičnej podpory.
Komisia tiež navrhne sektorovo špecifické fallback benchmarky – pravidlá pre situácie, keď štandardné benchmarkové hodnoty nie je možné aplikovať. To je dôležité pre sektory s veľmi heterogénnou výrobou (chémia, sklo, papier).
Čo si z toho odniesť?
1. EÚ robí kompromis. Medzi ambíciou (prísnejšie benchmarky = vyššie náklady ETS = silnejší signál pre dekarbonizáciu) a konkurencieschopnosťou (miernejšie benchmarky = nižší tlak, ale ochrana pred carbon leakage) Komisia zvolila miernejší prístup. Toto nadväzuje na trend predchádzajúcich týždňov – kompenzácia pre Rakúsko a Španielsko, schválenie nemeckého CCfD na 5 mld. €.
2. Sociálny kontrakt klimatickej politiky. Vzorec je teraz jasný: priemysel platí ETS, ale dostáva časť peňazí späť cez Innovation Fund, Modernization Fund, CCfD a nově ETS Investment Booster. Pre firmy to znamená, že dekarbonizačný CAPEX má reálnu cestu k verejnému spolufinancovaniu.
3. Pre SR: Slovenský priemysel (oceliare, cementárne, chémia, sklo) môže z 30 mld. € ETS Investment Boosteru ťažiť – ale len ak má pripravené projekty. Modernizačný fond by mal byť dnes na stole každej energeticky náročnej firmy na Slovensku.
4. Pre investorov: Miernejšie ETS benchmarky znamenajú nižší krátkodobý cenový tlak na ETS sektory, ale zároveň silnejšiu dlhodobú istotu, že nejde o sudden death reguláciu. Pre stock pickery v oceli/cemente/chémii to môže znamenať, že riziková prémia na európske uhlíkom intenzívne akcie je dnes prehriata.
5. Riziko greenwashingu naopak rastie. Ak firmy dostávajú 75 % povoleniek zadarmo a zároveň predávajú produkty s \"low carbon\" labelom, otázka je, koľko z tohto signálu je reálna dekarbonizácia vs. regulovaný carbon accounting. CSRD a SBTi audity budú kritické.
Súvisiace články
ETS pod tlakom: Rakúsko a Španielsko dostanú zelenú na kompenzácie energeticky náročných firiem
Ako sa severské firmy pripravujú na dopady CBAM?
EÚ, Brazília a Čína vytvorili Koalíciu Compliance Carbon Markets
