CBAM a Kazachstan: uhlíková daň ako riziko pre exportérov ocele a hliníka
Medzinárodné obchodné centrum (ITC) predstavilo v Astane správu o dopadoch EU CBAM na kazašský priemysel. Čísla sú varovaním – nielen pre Kazachstan, ale pre všetkých exportérov do EÚ z rozvojových krajín.
EÚ odoberá 54 % kazašského exportu hliníka. Pri cene uhlíka 80 eur/t by náklady CBAM na hliník činili asi 5,6 mil. eur (cca 2 % hodnoty exportu). To je zvládnuteľné.
U ocele je situácia dramaticky iná. Pri použití defaultných emisných hodnôt EÚ by náklady CBAM presiahli 108 mil. eur – teda 123 % hodnoty niektorých oceľových exportov. Poplatok CBAM by v tomto prípade prevýšil samotnú hodnotu exportovaného tovaru.
Exportéri, ktorí nepredložia skutočné emisie, budú zpoplatnení na základe defaultných hodnôt EÚ, ktoré predpokladajú uhlíkovo intenzívnu výrobu s prirážkou 10 % v súčasnom období, rastúcu na 20 % a potom 30 % do roku 2028.
Ak kazašskí exportéri začnú riadne merať, overovať a reportovať skutočné emisie, celkové náklady CBAM by klesli z približne 114 mil. eur na asi 57 mil. eur ročne – úspora 50 %.
Zatiaľ čo cena uhlíka v EÚ sa pohybuje okolo 80 eur/t, kazašský ETS účtuje približne 0,40 eur/t. To znamená, že kazašskí exportéri budú v EÚ platiť de facto plnú európsku cenu uhlíka bez akéhokoľvek odpočtu.
Zvýšenie domácej ceny uhlíka by nielen znížilo náklady exportérov, ale umožnilo by kazašskej vláde ponechať si viac príjmov z uhlíka doma namiesto ich odosielania do Bruselu.
Kazachstan nie je jedinečný prípad. Rovnaký scenár čaká exportérov z celej Strednej Ázie, severnej Afriky i ďalších regiónov. CBAM de facto exportuje európsku cenu uhlíka do globálnych dodávateľských reťazcov. Firmy, ktoré investujú do monitoringu a reportingu emisií teraz, ušetria desiatky miliónov ročne. Tí, ktorí to ignorujú, zaplatia defaultné sadzby – a tie sú navrhnuté tak, aby boli bolestivé.
Report je praktickým návodom nielen pre Kazachstan, ale pre každého exportéra CBAM komodít do EÚ.