Štúdia thajskej centrálnej banky: CBAM znížil thajský export do EÚ

| Jiří Staník

Štúdia thajskej centrálnej banky identifikovala päť dopadov CBAM na thajských exportérov:

1) Export CBAM produktov z Thajska do EÚ klesol o 14 % oproti ostatným thajským exportom po oznámení CBAM v roku 2020 a o ďalších 24 % po spustení implementácie v roku 2023 — teda ešte pred povinnosťou nakupovať certifikáty.

2) CBAM má nepriame dopady aj na export produktov mimo CBAM, pretože exportéri často zasielajú rôzny tovar v hromadných zásielkach a pokles jednej kategórie ťahá aj ostatné.

3) Niektorí thajskí exportéri CBAM produktov presmerovali export non‑CBAM tovaru na mimoeurópske trhy.

4) Dopady sú nerovnomerné — malé firmy sú zasiahnuté výrazne viac než veľké, kvôli obmedzeným finančným zdrojom a technickým kapacitám.

5) Analytici Kasikorn Research Center odhadujú, že CBAM zasiahne 3,8 % thajských exportov do EÚ v hodnote približne 28 miliárd bahtov. Iba 7 % thajských exportov je klasifikovaných ako environmentálne šetrné a podiel čistej energie na celkovej spotrebe činí len 13–14 %.

Thajsko je navyše legislatívne nepripravené — klimatický zákon, nevyhnutný pre zavedenie uhlíkovej dane a emisného obchodovania, narazil na rozpustenie parlamentu a krajina tak nemá právny rámec, ktorý by exportérom pomohol sa s CBAM vysporiadať.

CBAM Thajsko export uhľová daň

Súvisiace články

Kórejská asociácia KITA varuje pred dopadmi mechanizmu CBAM na kórejské exporty do EÚ od roku 2031.

Nová štúdia kórejskej asociácie KITA (Korea International Trade Association) upozorňuje na reálne dopady mechanizmu CBAM, ktorý EÚ zaviedla od januára 2026 na uhlíkovo náročné dovoz – oceľ, hliník, cement či hnojivá. Od roku 2028 sa má rozšíriť aj na strojárstvo, elektroniku alebo zdravotnícke prístroje....
Jiří Staník
ČÍTAŤ VIAC

India zažíva oceliarsky boom, ale s vysokou klimatickou cenovkou

India zažíva oceliarsky boom — ale jej klimatická cena je enormná. Takmer 90 % kapacity beží na uhlie a veľká časť produkcie pochádza z malých, neefektívnych hutí. Uhlie je navyše približne 8× lacnejšie než plyn, takže firmy nemajú ekonomickú motiváciu prejsť na čistejšie technológie.CBAM teoreticky mení pravidlá hry — znevýhodňuje špinavú výrobu a odmeňuje nízkoemisnú produkciu.Mal by chrániť európske podniky pred „uhlíkovým dumpingom“, keď sa lacná, vysoko emisná oceľ dováža do EÚ bez akejkoľvek ceny uhlíka.Pre Indiu na druhej strane predstavuje potenciálnu hrozbu – ak sa rýchlejšie neposunie k čistejšej oceli, môže čeliť strate konkurencieschopnosti.
Jiří Staník
ČÍTAŤ VIAC

Uhlíková daň (CBAM) ako test vyjednávacej sily EÚ

Od začiatku roka 2026 začína Európska únia vyberať uhlíkovú hraničnú daň pri dovoze tovaru z energeticky náročných odvetví v rámci mechanizmu CBAM. Toto opatrenie sa vzťahuje na dovoz šiestich skupín …
Uhlíková daň (CBAM) ako test vyjednávacej sily EÚ
Jiří Staník
ČÍTAŤ VIAC