India spustila vlastný centrálny portál pre obchodovanie s uhlíkovými kreditmi.

| Jiří Staník

Na konferencii Prakriti 2026 v Novom Dillí predstavil indický minister energetiky Manohar Lal Indian Carbon Market Portal – centrálnu platformu pre registráciu, monitorovanie, reporting a verifikáciu (MRV) emisií priemyselných podnikov. Ostré obchodovanie má začať do štyroch mesiacov.

Čo to znamená v praxi:

- 490 veľkých priemyselných subjektov v 7 energeticky náročných sektoroch dostalo záväzné ciele pre emisnú intenzitu (GEI). Kto cieľ prekročí, získa obchodovateľné uhlíkové certifikáty. Kto nie, musí ich kúpiť.

- dobrovoľný offsetový trh je otvorený všetkým – deväť schválených metodík pokrýva bioplyn, zelený vodík, lesníctvo aj obnoviteľné zdroje. Viac ako 40 subjektov už registrovalo projekty.

- portál umožní indickým firmám preukazovať súlad s externými uhlíkovými mechanizmami – vrátane európskeho CBAM.

Ako sa to líši od EÚ?

India zvolila zásadne inú cestu než Európa. EU ETS je klasický cap-and-trade – absolútny strop na emisie, aukcia povoleniek, prísny režim. Indický CCTS je naopak založený na emisnej intenzite (emise na jednotku produkcie). To znamená, že celkové emisie môžu rásť spolu s ekonomikou – ale firmy sú motivované vyrábať čistejšie.

EU ETS pokrýva 45 % celkových emisií Únie a od roku 2013 vygeneroval viac ako 109 mld. USD z aukcií. India začína s 9 sektormi a skromným cieľom ~3 % zníženia intenzity. EU má cenu uhlíka 50–80 EUR/t, indická sa ešte ustáli.

Je to pragmatická voľba pre rozvojovú ekonomiku – ale s háčikom. Intenzitný systém sa ťažšie prepája s CBAM, ktorý pracuje s absolútnymi emisemi. Indické firmy tak budú môcť CBAM poplatky znížiť, ale nie úplne eliminovať.

Prečo je to dôležité globálne?

India je tretí najväčší emitent CO₂. Spúšťa funkčný uhlíkový trh s digitálnym MRV a posúva sa z ambícií do exekúcie. Pre európskych dovozcov obchodujúcich s indickými dodávateľmi to znamená nový kontext, ktorý stojí za sledovanie.

CarbonMarket India CBAM EU ETS ESG ClimateFinance CarbonCredits

Súvisiace články

Ako sa severské firmy pripravujú na dopady CBAM?

Mechanizmus uhlíkového vyrovnania na hraniciach (CBAM) a reforma EU ETS vstúpili do platnosti 1. januára 2026 a po prvý raz v histórii prenášajú náklady na CO₂ priamo do cien európskych materiálov. Nordea Bank analyzovala dopady na severské firmy a výsledky sú zaujímavé....
Jiří Staník
ČÍTAŤ VIAC

India zažíva oceliarsky boom, ale s vysokou klimatickou cenovkou

India zažíva oceliarsky boom — ale jej klimatická cena je enormná. Takmer 90 % kapacity beží na uhlie a veľká časť produkcie pochádza z malých, neefektívnych hutí. Uhlie je navyše približne 8× lacnejšie než plyn, takže firmy nemajú ekonomickú motiváciu prejsť na čistejšie technológie.CBAM teoreticky mení pravidlá hry — znevýhodňuje špinavú výrobu a odmeňuje nízkoemisnú produkciu.Mal by chrániť európske podniky pred „uhlíkovým dumpingom“, keď sa lacná, vysoko emisná oceľ dováža do EÚ bez akejkoľvek ceny uhlíka.Pre Indiu na druhej strane predstavuje potenciálnu hrozbu – ak sa rýchlejšie neposunie k čistejšej oceli, môže čeliť strate konkurencieschopnosti.
Jiří Staník
ČÍTAŤ VIAC

Uhlíková daň (CBAM) ako test vyjednávacej sily EÚ

Od začiatku roka 2026 začína Európska únia vyberať uhlíkovú hraničnú daň pri dovoze tovaru z energeticky náročných odvetví v rámci mechanizmu CBAM. Toto opatrenie sa vzťahuje na dovoz šiestich skupín …
Uhlíková daň (CBAM) ako test vyjednávacej sily EÚ
Jiří Staník
ČÍTAŤ VIAC