EÚ schválila € 5 mld na klimatické projekty – a € 3,7 mld z nich smeruje do Česka
Európska komisia 15. apríla 2026 schválila dve významné národné podpory v oblasti klímy a čistej energetiky:
Nemecko: 1,3 mld. € na obnovu rašelín Odvodnené rašeliny sú podľa Komisie zodpovedné za 7 % ročných emisií skleníkových plynov v EÚ – prekvapivo veľké číslo, o ktorom sa málo hovorí. Nemecký program podporí:
- permanentné znovuzavlažovanie rašelín,
- prechod na paludikultúru (poľnohospodárstvo a lesníctvo pri vyššej hladine vody),
- kompenzácia pre poľnohospodárov za ekonomické straty z rewettingu,
- poradenstvo a prípravné investície.
Cieľom je vrátiť rašelínam ich funkciu prírodného úložiska uhlíka – jedno z mála naozaj permanentných nature-based riešení pre odstraňovanie uhlíka.
Česko: 3,7 mld. € na udržateľný biometán Najväčšiu českú klimatickú podporu Komisia schválila pod novým rámcom CISAF (Clean Industrial Deal State Aid Framework). Kľúčové parametre:
- podpora nových biometánových staníc aj konverzie existujúcich bioplynových staníc.
- cieľový objem produkcie: 350 miliónov m³ udržateľného biometánu do konca roka 2030.
- program je otvorený držiteľom licencie na výrobu plynu v ČR – benefit smeruje primárne na malých a stredných poľnohospodárov.
- biometán pôjde do dopravy, vykurovania a priemyslu.
Česko má veľký potenciál bioplynu zo poľnohospodárstva, ale zatiaľ ho využíva hlavne pre lokálnu výrobu elektriny. Upgrade na biometán ho dostáva do plynárenskej siete – kde môže nahradzovať fosílne zemné plyn v sektoroch, kde je elektrifikácia ťažká (nákladná doprava, vysokoteplotné teplo, kogenerácia).
Obe schémy ukazujú, kam smeruje európska klimatická politika po štarte Clean Industrial Deal: viac peňazí na konkrétne projekty s merateľným výsledkom – či už ide o carbon removal v prírode, alebo nízkouhlíkové palivo v sieti.
Pre český poľnohospodársky a energetický sektor je to jedna z najväčších dotačných príležitostí posledných rokov.
Súvisiace články
Rozvíjajúce sa trhy ťahajú elektromobilitu
Uhlíková daň (CBAM) ako test vyjednávacej sily EÚ