Ropa definovala geopolitiku 20. storočia. Kritické minerály budú definovať to 21.

| Jiří Staník

Analýza od pressenza mapuje, ako energetická transformácia presúva globálne ťažisko moci od fosílnych palív ku kritickým minerálom — lithiu, medi, niklu, kobaltu, grafitu a vzácnym zeminám.

Niekoľko čísel, ktoré stoja za pozornosť:

- dopyt po kritických mineráloch sa môže do roku 2040 znásobiť 4–6×

- globálny trh s batériami dnes presahuje 120 mld. USD ročne — do roku 2030 by mohol prekročiť 400 mld. USD

- v roku 2023 sa predalo viac ako 14 miliónov elektromobilov, trh presahuje 500 mld. USD ročne

- Čína kontroluje 60–80 % globálneho spracovania vzácnych zemín a vyrába cca 75 % svetových solárnych panelov

- lithiový trojuholník (Čile, Argentína, Bolívia) koncentruje viac ako 50 % známych zásob lithia

Kľúčová správa článku znie, že nestačí suroviny len ťažiť. Skutočná moc spočíva v ovládaní celého hodnotového reťazca — od ťažby cez rafináciu až po výrobu technologických produktov. Krajiny, ktoré zostanú iba pri exporte surovín, riskujú opakovanie historických vzorcov závislosti.

Pre nás v Európe to má priamy dopad na dodávateľské reťazce, stratégiu dekarbonizácie aj ESG reporting — závislosť na kritických mineráloch sa stáva jedným z kľúčových rizík, ktoré musíme vedieť identifikovať a reportovať.

(Image by illuminaphoto / Depositphotos)

CriticalMinerals EnergyTransition Geopolitics Lithium Copper ESG SupplyChain CleanEnergy

Súvisiace články